Košík

Košík

Plytvanie potravinami – čo pod ním rozumieť a ako mu predchádzať?

plytvanie potravinami

Plytvanie, konkrétne plytvanie potravinami, je celosvetový problém, ktorý sa týka každého z nás. Nielen Slováci nakupujú oveľa viac jedla, ako dokážu spotrebovať. Vedeli ste, že podľa štatistík skončí ako potravinový odpad až 30 % všetkého jedla?

Množstvo z tohto odpadu je pritom jedlo, ktoré je stále konzumovateľné. Potravinami sa plytvá z viacerých dôvodov – problémy so spracovaním, nadprodukcia, nestabilné trhy, veľké nákupy, zlé plánovanie si nákupného zoznamu a podobne. Nezjedené a vyhodené jedlo zbytočne zaťažuje životné prostredie, keďže sa pri jeho výrobe a následnom spracovávaní plytvá aj cennými zdrojmi ako voda či poľnohospodárska pôda.

Spoznajte pojem food waste

Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). V oboch prípadoch ide v konečnom dôsledku o ten istý problém, no je medzi nimi takýto rozdiel:

  1. FOOD LOSS

Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,…) Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú.

2. FOOD WASTE

Sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce.

plytvanie potravinami
zdroj foto: Pexels
Plytvanie potravinami na Slovensku

Téma potravinového odpadu sa týka aj Slovákov. Dostupné štatistiky uvádzajú, že až 40 – 50 % komunálneho odpadu je tvoreného biologickým odpadom. Bežný Slovák vyrobí v priemere okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú dokonca 900 tisíc ton ročne). Najväčším producentom potravinového odpadu sú práve bežné domácnosti.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si, našťastie, taktiež uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2030 znížime náš národný potravinový odpad o polovicu.

A čo dopad na životné prostredie?

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) priniesla pohľad na plytvanie potravinami na globálnej úrovni. Zatiaľ čo krajiny so stredným a vyšším príjmom plytvajú potravinami najmä v spotrebiteľskej fáze (food waste), chudobnejšie krajiny mrhajú potravinami v počiatočných fázach výroby (food loss).

Čím neskôr sa potravinami v potravinovom reťazci plytvá, tým väčší je dopad na životné prostredie. Musíme totiž brať do úvahy energiu a prírodné zdroje, ktoré boli vynaložené na pestovanie, spracovanie, prepravu, skladovanie či varenie.

Väčšina (50 – 60 %) potravinového odpadu končí na skládkach. Tam produkuje veľké množstvo metánu, teda skleníkových plynov a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Veľkým problémom pri plytvaní potravinami je aj plytvanie pitnej vody. Existuje predpoklad, že ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera, najväčšieho alpského jazera. Napríklad ak vyhodíte 1 kilogram hovädzieho mäsa (napríklad odrezky alebo nedojedené zvyšky), vyhodí sa s ním aj 50 000 litrov vody, ktorá bola použitá na jeho výrobu. O 1 000 litrov vody prídete v prípade, že vylejete jeden pohár mlieka (skysnutého, nedopitého…).

Ak sa zameriame na využitie pôdy, približne 1,4 miliardy hektárov pôdy, čo je zhruba jedna tretina poľnohospodársky využívanej pôdy na svete, slúži na pestovanie potravinového odpadu.

plytvanie potravinami
zdroj foto: Pexels
Zopár znepokojivých faktov
  • Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd €.
  • ¼ vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom, ktorí sa nachádzajú na Zemi.
  • Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí.
  • 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.
  • Predstavte si krajinu, ktorá by sa volala Food waste. Táto krajina by bola 3. najväčším producentom skleníkových plynov (po Číne a USA).
  • Približne polovica ovocia a zeleniny je vyhodená len preto, pretože nevyhovujú štandardom kvality.

Približne 1,4 miliardy hektárov pôdy, čo je zhruba jedna tretina poľnohospodársky využívanej pôdy na svete, slúži na pestovanie potravinového odpadu.

Základné kroky pre obmedzenie plytvania potravinami:
  • naučte sa plánovať si jedlá
  • varte tak, aby ste vytvorili čo najmenej odpadu
  • nakupujte potraviny s rozvahou a rozumom
  • kompostujte v dome aj v byte

Tento blogový článok je len hrubým načrtnutím všetkého, čo predstavuje komplexná problematika food waste. Plytvanie potravinami a jednotlivé kroky, ako mu zabrániť, budeme podrobne rozoberať v nasledujúcich týždňoch. Prinesieme vám konkrétne tipy a triky, ako odľahčiť svoju domácnosť a planétu od biologického odpadu. Zostaňte naladení! 🙂

Použité zdroje informácií:

Foodprint, Euractiv, Europarl, Olioex, MPSR SK, CRZP